Transparency International Slovensko hodnotí otvorenosť samosprávnych krajov od roku 2011. V siedmom vydaní rebríčka, zverejnenom 23. júna 2026, skončil Bratislavský samosprávny kraj na siedmom mieste z ôsmich so skóre 62 percent a ratingom C.

Prvý je Trenčiansky kraj s 84 percentami a ratingom A+, druhý Trnavský s 81 percentami, tretí Košický so 77 percentami. Rating A má šesť z ôsmich krajov. Za Bratislavským je len Nitriansky kraj s 57 percentami. Priemer krajov pritom stúpol o tri percentuálne body na 72 percent.

Bratislavský kraj sa zhoršil aj voči sebe. V roku 2022 ho organizácia označila za skokana rebríčka; podľa prezentácie z tlačovej konferencie klesol odvtedy o 4,8 percentuálneho bodu a o dve pozície. Bol najhorší zo všetkých ôsmich krajov v štyroch z jedenástich hodnotených oblastí.

Najkonkrétnejšie zistenie sa týka obsadzovania funkcií. Podľa TIS „BSK nezrealizovala za posledné dva roky ani jedno VK“, teda ani jedno výberové konanie pri obsadzovaní vedúcich pozícií. Naprieč krajmi pritom išlo cez výberové konania 80 percent z 545 vedúcich a referentských pozícií za roky 2024 a 2025; Nitriansky, Trenčiansky a Trnavský kraj obsadzujú takéto miesta výlučne výberovým konaním.

Ďalšie zistenia: v oblasti otvorených dát má Bratislavský kraj sedem datasetov — druhý najhorší výsledok, kým Prešovský kraj má 253 a Košický 244. V sekcii „zlá prax“ TIS menuje kraj za neaktuálne informácie na stránke, konkrétne výročné správy podnikov a organizácií. Pri testovaní žiadostí o informácie v prvej polovici roka 2026 odpovedali kraje a ich organizácie v zákonnej lehote „s výnimkou BSK“. A predseda kraja Juraj Droba nevyplnil podrobné majetkové priznanie pre TIS — z ôsmich županov ho vyplnil jediný, Jaroslav Baška.

Zapadá do toho aj zistenie vlastného hlavného kontrolóra kraja, ktorý tri roky po sebe konštatoval, že Úrad BSK nedodržal zákonné lehoty pri vybavovaní petícií a sťažností.

Jediná oblasť, v ktorej skóre krajov ako celku kleslo, je mediálna politika — zo 61 na 53 percent. TIS to zdôvodňuje tým, že kraje „nadmerne promujú vedenie krajov cez župné mediálne kanály“, a dodáva, že väčšina krajov si neplní ani novú povinnosť zverejňovať výkaz o poskytnutí prostriedkov na reklamu z verejných zdrojov.

Kraj hodnotenie odmietol. Riaditeľ odboru komunikácie a marketingu Úradu BSK Michal Feik pre TASR uviedol, že hodnotenie sa „vo veľkej miere opiera o formálne procesy a administratívne kritériá“ a nedostatočne zohľadňuje kvalitu služieb a reálny prínos pre obyvateľov. Ide o hodnotenie kraja, nie o zistenie kontrolného orgánu.

Metodika aj celé hodnotenie sú zverejnené na transparency.sk. Rebríček je hodnotenie nevládnej organizácie, nie štátna kontrola — jeho výsledok neznamená porušenie zákona.