Téma veterných turbín zaznieva aj v Bratislave, hoci mapa akceleračných zón, ktorú pripravil štát, tento kraj vynecháva. Osem navrhovaných oblastí s celkovo 207 turbínami a výkonom 1 449 megawattov leží v Trnavskom, Nitrianskom a Košickom kraji. V texte finálnej metodiky ministerstva hospodárstva sa slovo Bratislavský nevyskytuje ani raz.

Akceleračná zóna je pojem, ktorý do slovenského práva vložila novela zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie; kritériá stanovila vyhláška ministerstva životného prostredia, ktorá vyšla v Zbierke zákonov 5. decembra 2025 a účinnosť nabrala 9. decembra 2025. Ide o plnenie európskej smernice, ktorá od členských štátov žiadala vymedzenie takýchto území.

Kľúčové pre voliča je, kto o zónach rozhoduje. Gestorom je ministerstvo hospodárstva a správcu zóny určuje vláda — nie samosprávny kraj a nie obec. Kraj má v procese rolu samosprávy, ktorá územie zapisuje do územného plánu regiónu; metodika hovorí o strategickom vyčlenení územia v územnoplánovacej dokumentácii. Reálnu blokačnú páku má obec: jej nesúhlas je pre povoľujúci orgán záväzný.

Prerokovanie dokumentu prebiehalo zvláštne. Prvé verejné prerokovanie 24. júna 2026 v bratislavskom hoteli organizátori po hodine zrušili, keď prezentácii zabránili stovky demonštrantov. Náhradné prerokovanie sa konalo 9. júla 2026 v Inchebe. Obe teda boli v Bratislavskom kraji, hoci navrhované zóny sú v iných krajoch. Termín na schválenie dokumentu vyplýva z Plánu obnovy a odolnosti a je stanovený na 31. augusta 2026.

Jeden konkrétny projekt v kraji beží nezávisle od zón. Veterný park Stupava v katastroch Stupavy a Zohoru v okrese Malacky pripravuje súkromný investor s maximálne jedenástimi turbínami vysokými do 228 metrov; posudzovanie vplyvov na životné prostredie začalo 19. januára 2026. Mestské zastupiteľstvo v Stupave 12. februára 2026 zrušilo svoje predchádzajúce uznesenie o príprave parku, čím mesto svoju podporu stiahlo. Investor môže v konaní pokračovať aj bez nej.

Práve na tento projekt sa odvoláva aj kandidátka na predsedníčku kraja Zuzana Krajčovičová, ktorá veternú farmu v Stupave odmieta a téma akceleračných zón je dominantnou súčasťou jej kampane. Kraj tým dostáva do kampane otázku, ktorú ako inštitúcia nerozhoduje — môže sa k nej vyjadriť a môže cez územný plán regiónu ovplyvniť, čo sa kde zapíše, ale povolenie na turbínu nevydáva.

Postoj Bratislavského samosprávneho kraja a župana Juraja Drobu k akceleračným zónam sa nám nepodarilo dohľadať — kraj k tomu nezverejnil tlačovú správu ani uznesenie zastupiteľstva.

Kto teda rozhoduje, keď má pri obci vyrásť turbína: štát vymedzí zónu, kraj ju zapíše do územného plánu regiónu, obec dá alebo nedá záväzný súhlas a povoľovacie konanie vedie štátny orgán s posudzovaním vplyvov na životné prostredie. Sľub „nedovolím turbíny“ má preto na úrovni župy len obmedzenú páku.

Metodiku, vyhlášku aj podklady z verejného prerokovania zverejňujú ministerstvá hospodárstva a životného prostredia; dokumentáciu k stupavskému projektu vedie mesto Stupava a register posudzovania vplyvov na enviroportal.sk.