Vyhĺbené plochy popri novej trnavskej komunikácii vyzerajú po daždi ako obyčajné mláky. Podľa mesta je to presne to, čo majú robiť — voda z búrky ostala v území namiesto toho, aby odtiekla kanalizáciou preč.
Radnica zverejnila fotografie deň po búrke, ktorá prišla po horúcom dni s teplotou nad 39 °C. Krátky, ale intenzívny prívalový dážď skončil v terénnych priehlbinách a rigoloch pri ceste, ktoré sú na zachytávanie vody navrhnuté.
Ako dažďové jazierko funguje
Komunikácia je vyspádovaná tak, aby voda zo spevnených plôch smerovala cez odvodňovacie prvky do priľahlých priehlbín. Tie vodu dočasne zadržia, po daždi sa vsakuje do pôdy alebo sa vyparuje.
Obidva procesy majú v horúcom lete rovnaký cieľ. Vlhkosť ostáva k dispozícii okolitej vegetácii a výpar ochladzuje okolie. Zároveň sa znižuje objem vody, ktorý naraz zaťaží kanalizačný systém — pri prívalových zrážkach ide o kľúčový rozdiel oproti tradičnému riešeniu, ktoré vodu čo najrýchlejšie odvádzalo preč.
Dnešná podoba priehlbín je dočasná. Postupne ich pokryje vegetácia, funkciu zádrže si však podľa mesta zachovajú aj po zazelenaní.
Pravidlo platí aj pre súkromné pozemky
Trnava vodozádržné prvky nestavia len pri vlastných investíciách. Podstatnejší nástroj je regulácia v územnom pláne, ktorá zaväzuje každého stavebníka.
„Hospodárenie so zrážkovou vodou je štandardným princípom, ktorý uplatňujeme nielen pri mestských investičných projektoch a úpravách verejných priestorov. Dôležitým nástrojom je aj regulácia zakotvená v územnom pláne, podľa ktorej musia mať všetky stavby vyriešený manažment dažďových vôd na vlastnom pozemku,“ povedal vedúci odboru územného rozvoja a koncepcií Ondrej Horváth.
Územný plán ide pri jednom type stavieb ešte ďalej. Pri plochých strechách stanovuje povinnosť realizovať zelené strechy, ktoré časť vody zachytia už na streche, takže na pozemok jej odtečie menej.
„Práve manažment dažďových vôd nielen na mestských, ale aj na súkromných pozemkoch patrí medzi naše najdôležitejšie vodozádržné opatrenia. Umožňuje totiž tieto princípy postupne uplatňovať naprieč celým mestom, nielen pri investíciách samosprávy,“ doplnil Horváth.
Čo mesto k opatreniam neuvádza
Radnica v správe nepomenúva lokalitu, z ktorej fotografie pochádzajú, ani neuvádza, koľko dažďových jazierok a rigolov už v Trnave vybudovala a koľko ju to stálo. Nezverejňuje ani objem vody, ktorý dokážu zachytiť pri zrážke danej intenzity.
Bez týchto čísel sa dá overiť pravidlo, nie jeho účinok. Územný plán je verejný dokument a povinnosti stavebníkov sa z neho dajú zistiť; údaje o počte, kapacite a nákladoch realizovaných prvkov mesto priebežne nepublikuje.
Súvislosť s horúčavami
Vodozádržné opatrenia sú súčasťou širšieho balíka, ktorým sa Trnava pripravuje na extrémne teploty a ktorý zahŕňa aj tienenie, výsadbu a pitné body. Prehľad týchto krokov sme zhrnuli v článku o tom, ako sa Trnava adaptuje na horúčavy.
Zmysel zádrže rastie práve s takým počasím, aké malo mesto tento týždeň. Dlhšie obdobia sucha čoraz častejšie strieda krátka intenzívna zrážka, ktorá dopadne na vysušenú pôdu — a tá ju bez úpravy terénu nestihne prijať.
