Radnica hovorí o horúčavách ako o probléme, ktorý mení použiteľnosť verejného priestoru — ulíc, námestí aj ihrísk. Trnava zverejnila prehľad opatrení, ktorými sa snaží prehrievanie mesta znižovať, a rámcuje ich ako prepojený systém, nie ako sériu jednotlivých projektov.

Prečo sa Trnava prehrieva

Mesto samo pomenúva svoju nevýhodu. Leží v rovine, nemá prirodzenú vodnú plochu ani rozsiahle lesy v bezprostrednom okolí, ktoré by teploty zmierňovali. Prehrievanie podporujú spevnené povrchy a hustá zástavba.

Radnica sa odvoláva na strategický dokument zameraný na adaptáciu na zmenu klímy, z ktorého má vychádzať. Ktorý dokument to je, kedy ho zastupiteľstvo schválilo a na aké obdobie platí, v prehľade neuvádza a neodkazuje naň ani linkou.

Stromy a starostlivosť o ne

Mesto vysádza stromy pri cestách, školách, parkoviskách, detských ihriskách aj vo vnútroblokoch. Zdôrazňuje pritom, že nejde len o počet drevín — rozhoduje aj spôsob výsadby, priestor pre korene, kvalita pôdy a následná starostlivosť.

Novovysadené stromy sú počas sucha citlivé na nedostatok vody, mesto ich preto pravidelne zalieva a používa zavlažovacie vaky, ktoré uvoľňujú vodu postupne ku koreňom. Zeleň dopĺňa aj projekt Strom do domu, ktorý posúva dreviny na pozemky obyvateľov.

Koľko stromov mesto ročne vysadí a koľko z nich sa ujme, prehľad neuvádza.

Voda, ktorá zostáva v území

Pri investičných projektoch Trnava uplatňuje opatrenia, ktoré majú dažďovú vodu zadržať priamo na mieste namiesto toho, aby odtiekla do kanalizácie. Voda sa zachytáva v retenčných nádržiach alebo vsakuje a môže potom slúžiť na zavlažovanie zelene.

V praxi to znamená dažďové záhrady, priepustné povrchy, zatrávňovaciu dlažbu a zelené strechy. Komplexným príkladom je podľa mesta vnútroblok Agátka na sídlisku Družba, kde vodný prvok dopĺňa zeleň, lúčne porasty, trvalkové záhony a dažďové záhrady.

Zeleň tam, kde ju nemožno zasadiť do zeme

V historickom centre a na veľkých spevnených plochách výsadba priamo do pôdy často nie je možná. Mesto preto používa mobilnú zeleň v kvetináčoch a záhonoch — nájsť ju možno na Námestí SNP, na Námestí Pavla Ďurka za obchodným domom Jednota alebo na Trojičnom námestí. Výsadbou prešla aj lávka na Starohájskej.

Osobitnou kapitolou sú mestské lúky. Na vybraných plochách necháva mesto vegetáciu zámerne vyššiu, aby sa mohli rozvíjať lúčne trávy a kvety. Vyšší porast chráni pôdu pred rýchlym vysušovaním a prehrievaním a poskytuje priestor opeľovačom. Podľa radnice teda nejde o zanedbanú údržbu, ale o iný spôsob starostlivosti.

Veľké krajinné projekty

Najväčšie položky prehľadu sú mimo hustej zástavby:

  • ochranný pás zelene v poľnohospodárskej krajine pri lesíku Štrky,
  • projekt Kravský pasienok – Central park Sever, ktorý má priniesť krajinný park s vodnými plochami, mokraďami, ovocným sadom a rekreačnými plochami,
  • obnova mokrade pri Zelenči, ktorá má zadržiavať vodu v krajine,
  • lesopark pri Kamennej ceste s rozlohou viac ako 13 hektárov, ktorý mesto získalo do vlastníctva.

Trinásť hektárov je jediný číselný údaj v celom prehľade. Termíny prác, náklady ani zdroje financovania mesto pri žiadnom z týchto projektov neuvádza. Rozpočet na rok 2026 pritom vyčísľuje investície po položkách.

Čo mesto sľubuje a čo nie

Radnica sa vyhýba tvrdeniu, že horúčavy dokáže odstrániť. Opatrenia podľa nej pomáhajú znižovať prehrievanie, vytvárať tieň a udržiavať vodu v území, no výsledky nie sú viditeľné okamžite — stromy potrebujú čas.

Akútne riešenia beží mesto paralelne: počas horúcich dní otvorilo zimný štadión ako útočisko pred teplom, kde je v hale 18 stupňov.