Košice a Bratislava sú jediné dve slovenské mestá s dvojúrovňovou samosprávou. Každé z nich sa však riadi vlastným zákonom — Bratislava zákonom č. 377/1990 Zb., Košice zákonom č. 401/1990 Zb. A tie zákony nie sú rovnaké.
Orgán, ktorý existuje len v Košiciach
Najviditeľnejším rozdielom je Rada starostov. Zákon ju v § 7a ods. 1 definuje ako „spoločný orgán mestských častí zložený zo starostov mestských častí“; neprítomného starostu v nej zastupuje jeho zástupca a rada sa uznáša nadpolovičnou väčšinou všetkých svojich členov. Rada si zo svojich radov volí predsedu, ktorý ju zastupuje navonok a musí zvolať zasadanie bezodkladne, ak o to požiada aspoň tretina členov. Za predsedu nemôže byť zvolený zástupca starostu.
Podľa § 7a ods. 3 rada zastupuje záujmy mestských častí pri rozhodovaní o otázkach vyhradených mestskému zastupiteľstvu. Na ten účel predkladá iniciatívne návrhy a zaujíma stanoviská k bodom programu — pričom mestské zastupiteľstvo je povinné jej stanovisko prerokovať pred rozhodnutím o veci. Pri vybraných rozhodnutiach môže do 15 dní od vyvesenia na úradnej tabuli podať pripomienky a žiadať opätovné prerokovanie.
Kde má rada skutočné veto
Jednu vec však môže zablokovať. Ak mestské zastupiteľstvo prijme uznesenie o vytvorení, zrušení, zlúčení alebo rozdelení mestskej časti, Rada starostov ho môže odmietnuť. Zákon jej na to dáva 60 dní od schválenia uznesenia.
Zastupiteľstvo veto prelomí len trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov — nie prítomných, ale všetkých. Mestské zastupiteľstvo Košíc má podľa § 10 ods. 2 zákona 41 poslancov. Opätovne prijaté uznesenie už rada odmietnuť nemôže. Ak ho zastupiteľstvo do 60 dní od odmietnutia opätovne neprijme, rovnaký návrh možno predložiť najskôr v ďalšom volebnom období.
Bratislava obdobný zákonný orgán nemá. Bratislavskí starostovia sa síce schádzajú a koordinujú, ich stanovisko však nemá váhu, akú mu dáva zákon v Košiciach.
Prečo význam veta vzrástol
Význam tohto ustanovenia vzrástol od 1. mája 2023, keď nadobudla účinnosť novela č. 115/2023 Z. z. Od nej vytvára, ruší, zlučuje a rozdeľuje mestské časti samo mesto svojím štatútom — nie parlament, ako predtým. Stačí nadpolovičná väčšina všetkých poslancov mestského zastupiteľstva a zvládnutie prípadného veta Rady starostov.
Zákon zároveň stanovuje dve poistky: návrh na zmenu členenia nemožno predložiť v poslednom roku riadneho volebného obdobia a účinnosť nastáva až ku dňu najbližších volieb do orgánov samosprávy obcí. Práve preto sa v roku 2026 — poslednom roku obdobia — o počte mestských častí síce intenzívne diskutuje, ale rozhodnúť sa už nedá.
Iné zmeny hraníc mestských častí zákon rieši prísnejšie: podľa § 3 ods. 6 ich musia schváliť miestne zastupiteľstvá všetkých dotknutých mestských častí trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov.
Kto rade predsedá
Predsedníčkou Rady starostov pre obdobie 2022 – 2026 je starostka mestskej časti Nad jazerom Lenka Kovačevičová, ktorá ohlásila kandidatúru na primátorku Košíc. Podpredsedom je starosta Košickej Novej Vsi Michal Krcho. Kandidátne listiny sa podávajú do 25. augusta 2026, definitívny zoznam kandidátov teda ešte nie je uzavretý.
Podrobnosti štatútu vrátane finančných a rozpočtových vzťahov mesta a mestských častí schvaľuje podľa § 18 mestské zastupiteľstvo nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov. Ako sa rozdiely medzi mestskými časťami prejavujú v peniazoch, ukazujeme v texte Od 85 do 532 eur na obyvateľa.
