Minister dopravy Jozef Ráž predstavil na sociálnych sieťach zámer, ktorý má zásadne zmeniť tvár bratislavského nábrežia: nákladná doprava sa má presunúť zo Zimného prístavu do bazéna Pálenisko južne od neho a na uvoľnenom území v tesnej blízkosti centra má vzniknúť nová mestská štvrť.

Zámer sa pripravuje dlhšie než kampaň

Samotný zámer nie je novinkou tohtoročnej kampane. Štátna akciová spoločnosť Verejné prístavy, ktorá vlastní pozemky v prístavoch v Bratislave a v Komárne, požiadala o certifikáciu projektu ako strategickej investície s rozpočtom 178,2 milióna eur. Projekt zahŕňa modernizáciu nákladnej časti Pálenisko vrátane prístupovej železničnej trate a modernizáciu osobného prístavu na oboch brehoch Dunaja.

Dôvod presunu je technický: Zimný prístav svojimi parametrami už na súčasnú prekládku nestačí, preto sa má prekládka materiálu a nákladu presunúť do novšej časti prístavu. Skôr zverejnené odhady samotnej modernizácie Páleniska hovorili o približne 250 miliónoch eur — teda o vyššej sume, než je certifikovaný rozpočet celého projektu; obe čísla vedľa seba zverejnené vysvetlenie nemajú.

Premena Zimného prístavu na polyfunkčnú štvrť má stáť ďalšiu vyše miliardu — celková hodnota projektu sa uvádza na úrovni 1,25 miliardy eur. Na financovaní sa má podieľať investor zo Spojených arabských emirátov a prestavba by podľa zverejnených odhadov trvala 7 až 10 rokov.

Čo o území hovorí mesto

Vlastnú prípravu vedie aj Metropolitný inštitút Bratislavy, ktorý na Zimný prístav pripravil koncepciu rozvoja. Podľa MIB ide o industriálne územie s približne kilometrovou dĺžkou, na ktorom sa nachádzajú pamiatkovo hodnotné objekty — prečerpávacia stanica, Dom lodníkov či lodný výťah. Tvorba koncepcie trvala podľa inštitútu približne 13 mesiacov a proces prípravy „potrvá niekoľko rokov“; nasledovať má medzinárodná súťaž.

Konkrétnu rozlohu územia, plánovaný počet obyvateľov ani harmonogram s dátumami MIB na stránke projektu nezverejňuje.

Štátny projekt v rukách kandidáta na primátora

Zámer má popri urbanistickom aj politický rozmer. Projekt patrí štátu — pozemky vlastnia štátne Verejné prístavy pod rezortom dopravy — a prezentuje ho minister, ktorý zároveň kandiduje na primátora Bratislavy.

Podobne ako pri rekonštrukcii Hlavnej stanice sa tak stiera hranica medzi výkonom funkcie a kampaňou: úspech štátneho projektu sa stáva kampaňovým argumentom kandidáta. Rozhodovanie o území pritom nie je v rukách mesta — mesto vstupuje cez územné plánovanie a povoľovacie procesy, vlastníkom pozemkov a obstarávateľom investície je štát.

Otvorené otázky a kritika

Projekt má aj kritikov. Ekonomická sekcia denníka Pravda upozornila, že model veľkej štvrte stavanej s emirátskym investorom sa podobá na srbský projekt Belgrade Waterfront, ktorý sa v Belehrade stal terčom kritiky pre netransparentné podmienky a jednostranné výhody pre investora.

Otvorené zostávajú aj ďalšie otázky:

  • harmonogram a záväzné termíny jednotlivých fáz
  • záruky pre štát v zmluvách s investorom
  • čo z výnosov územia zostane mestu
  • ako sa vyriešia pamiatkovo hodnotné objekty v území

Ako to súvisí s voľbami

Bratislavčania volia primátora 24. októbra 2026. O post sa podľa verejne ohlásených kandidatúr uchádza sedem ľudí vrátane úradujúceho primátora Matúša Valla, Jozefa Ráža, mestského poslanca Martina Winklera a starostky Karlovej Vsi Dany Čahojovej; kandidátne listiny sa podávajú najneskôr 25. augusta 2026.

NEWSROOM bude prípravu projektu sledovať — vrátane zmlúv s investorom a toho, ako sa k zámeru postavia ostatní kandidáti na primátora.