V januári 2025 predložila spoločnosť GGES do procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie zámer s názvom Centrum ekologického hospodárstva Skalica. Jeho jadrom malo byť zariadenie na energetické zhodnocovanie odpadu s kapacitou 135 000 ton ročne na ploche 90 000 štvorcových metrov. Zámer počítal so zvozom odpadu z celého západného Slovenska a odhadoval približne 54 jázd nákladných vozidiel denne. Od obývaných zón mesta by stálo zhruba 865 metrov až 1,1 kilometra.
V júli 2025 sa v meste rozbehli dve petície naraz — jedna za vyhlásenie miestneho referenda o spaľovni, druhá za odvolanie primátorky Oľgy Luptákovej. Predsedom oboch petičných výborov bol Patrik Ďurnek.
Petícia za referendum napokon zlyhala o približne sto podpisov — z 3 948 odovzdaných uznala overovacia komisia 3 704. Petičný výbor podal päť podnetov na Generálnu prokuratúru SR; okolnostiam sa venujeme v samostatnom texte.
Rozhodujúci moment prišiel 11. novembra 2025. Mestské zastupiteľstvo vyhlásilo referendum z vlastnej vôle — teda bez platnej petície, ktorá by ho k tomu zaväzovala. Poslanci zároveň určili otázku, a to zámerne široko: „Súhlasíte s výstavbou zariadenia na energetické zhodnocovanie komunálneho odpadu v katastrálnom území mesta Skalica?“ Formulácia nepokrýva len projekt GGES, ale akéhokoľvek investora na celom katastri.
Hlasovalo sa 13. decembra 2025. Z 12 735 oprávnených voličov prišlo 7 126, čo je účasť 55,96 percenta — nad hranicou platnosti a súčasne prvé platné miestne referendum v dejinách Skalice. Proti výstavbe hlasovalo 6 894 ľudí, za 175.
Zastupiteľstvo výsledok potvrdilo uznesením 22. decembra 2025, ktorým vyslovilo nesúhlas s výstavbou spaľovne v katastri mesta. Investor sa vzdal 11. marca 2026, keď GGES formálne stiahla zámer z procesu EIA a konanie sa skončilo. Mesto deklarovalo, že zákaz chce zakotviť aj do územnoplánovacej dokumentácie — čo je jediný nástroj, ktorý má trvalejšiu platnosť než uznesenie jedného zastupiteľstva.
Práve v tom je pointa pre voľby 24. októbra. Výsledok referenda je politicky ťažko spochybniteľný, ale právne nie je večný: nový investor môže prísť s novým zámerom a nové zastupiteľstvo môže prijať nové uznesenie. To, čo by ho reálne zastavilo, je záväzná časť územného plánu. Otázka pre každého kandidáta teda znie konkrétne — v akom termíne a akým konkrétnym uznesením chce zákaz do územného plánu dostať.
