Rezervný fond je pre mesto to, čím je pre domácnosť úspora na horšie časy. Slúži na havárie, nečakané výdavky a na spolufinancovanie projektov, na ktoré sa práve podarilo získať grant.
V Pezinku sa tento vankúš za tri roky stenčil na štvrtinu. Ku koncu roka 2023 v ňom bolo 4 686 454 eur, o rok neskôr 3 314 638 eur, ku koncu roka 2025 už len 2 733 556 eur. Rozpočet na rok 2026 počíta so zostatkom 1 221 686 eur.
Podstatný je ešte jeden detail. Z tohto zostatku je približne milión eur držaný ako rezerva na havárie. Voľne použiteľných teda zostáva rádovo dvestodvadsaťtisíc eur — v meste s rozpočtom takmer 46 miliónov eur.
Pokles nie je náhoda ani zlyhanie. Je to dôsledok vedomého rozhodnutia investovať: kapitálové výdavky rastú z 1,58 milióna eur v roku 2023 na 14,66 milióna v roku 2026 a časť z nich sa kryje práve z rezervného fondu a finančných operácií. Mesto v rozpočte hovorí o dobiehaní „naakumulovaného investičného a rozvojového dlhu“.
Efekt pre nasledujúce volebné obdobie je však rovnaký bez ohľadu na motív. Vedenie, ktoré vzíde z volieb 24. októbra, nastúpi s takmer vyčerpanou rezervou a súčasne so splátkami dvoch nových úverov — 490-tisíc eur ročne v roku 2026, podľa výhľadu 591-tisíc v roku 2027 a 601-tisíc v roku 2028.
Manévrovací priestor zužuje aj štruktúra bežných výdavkov. Podľa rozpočtu je zhruba 80 percent z nich obligatórnych, teda zákonom alebo zmluvne viazaných. Plošná valorizácia miezd v roku 2026 pritom rozpočtovaná nie je.
Ak teda v kampani zaznie sľub financovaný „z rezervy mesta“, stojí za to sa opýtať, z ktorej. Podľa schváleného rozpočtu jej na konci roka veľa nezostane.
