V Párovských Hájoch žije podstatne viac ľudí, než koľko ich tam mesto eviduje. Analytická časť Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Nitra na roky 2026–2032 uvádza k sčítaniu obyvateľov 2021 doslova: „V mestskej časti Párovské Háje sčítanie poukázalo na výrazný rozdiel. Žilo tu o 75 % viac obyvateľov ako bolo v 1.1.2021 prihlásených na trvalý pobyt.“
Rozdiel sa podľa mesta ďalej prehlbuje
Dokument pokračuje: „vzhľadom na dynamický rozvoj tejto MČ je možné, že v roku 2024 je tento pomer ešte výraznejší – trvalý pobyt tam má evidovaných iba 1 530 obyvateľov, teda stále menej ako nahlásený ‚súčasný pobyt‘ v sčítaní na začiatku roka 2021.“
Párovské Háje nie sú jediné. Výrazný relatívny rozdiel medzi evidenciou a sčítaním sa podľa dokumentu prejavuje aj v Starom meste, v Dražovciach a v Mlynárciach. Pri Dieloch dokument pripúšťa aj opačnú možnosť — prepad tejto mestskej časti v porovnaní s Klokočinou „možno pripísať nepresnosti v niektorej z evidencií týchto úzko prepojených častí“.
Prečo na trvalom pobyte záleží
Podiel obce na výnose dane z príjmov fyzických osôb sa podľa nariadenia vlády č. 668/2004 Z. z. rozdeľuje najmä podľa počtu obyvateľov s trvalým pobytom na území obce k 1. januáru predchádzajúceho kalendárneho roka. Kto tu býva, ale je prihlásený inde, sa do tohto výpočtu nezaráta.
V rozpočte mesta Nitry na rok 2026 predstavuje daň z príjmov fyzických osôb 36 906 000 eur. Je to najväčšia jednotlivá príjmová položka mesta — 27,53 percenta všetkých príjmov a viac než daň z nehnuteľností, ktorá je rozpočtovaná na 18 miliónov eur. Mesto ju pritom muselo odhadnúť, lebo ministerstvo financií v čase prípravy rozpočtu nezverejnilo východiskové štatistické údaje ani rozpočtované podiely obcí.
Rozdiel medzi skutočným a evidovaným počtom obyvateľov má aj druhý dopad — na plánovanie služieb. Mesto počíta kapacity škôlok, odvoz odpadu či dopravnú obsluhu podľa evidencie, ktorú má k dispozícii. Párovské Háje pritom patria medzi mestské časti bez zriadenej školy, takže deti dochádzajú inam.
Najrýchlejšie rastúca časť mesta
Rast Párovských Hájov je najrýchlejší v Nitre. Medzi rokmi 2014 a 2024 tu podľa PHRSR pribudlo 172,24 percenta obyvateľov s trvalým pobytom, kým priemer mesta klesol o 6,55 percenta. Druhý najrýchlejší rast má Kynek s 88,61 percenta a dokument k nemu uvádza, že „za takmer zdvojnásobením počtu obyvateľstva stoja najmä mladé rodiny s deťmi“.
K 2. januáru 2026 už evidencia Mestského úradu v Nitre uvádza v Párovských Hájoch 1 546 obyvateľov s trvalým pobytom. Ak by sa pomer zo sčítania 2021 zachoval, skutočný počet ľudí by tu bol o stovky vyšší.
Rozloha mestskej časti je pritom 8,66 km² — viac než dvojnásobok Klokočiny, ktorá má na 3,31 km² desaťnásobne viac obyvateľov. Prevažuje zástavba rodinných domov.
Čo s tým môže robiť samospráva
Prihlásenie na trvalý pobyt je úkon občana, nie mesta. Samospráva ho môže len motivovať — napríklad zľavami pre rezidentov, ktoré Nitra používa aj v parkovacom systéme, kde prvá rezidentská karta stojí 12 eur ročne, zatiaľ čo abonentská karta pre nerezidenta 365 eur.
Nezhoda medzi evidenciou a realitou má aj politický rozmer. Pri sporoch o rozdelenie volebných obvodov v Nitre argumentoval poslanec za Krškany Miroslav Gut práve tým, že reálny počet obyvateľov je vyšší než počet zapísaných trvalých pobytov. Rozdelenie mandátov sa pritom počíta z evidovaných čísel.
