Mestské zastupiteľstvo v Nitre schválilo 23. júna 2026 zmenu volebných obvodov pred jesennými komunálnymi voľbami. Podľa spravodajstva agentúry TASR poslanci prijali štvrtú z predložených alternatív: v obvode Dolné a Horné Krškany sa bude voliť dvoch poslancov namiesto doterajšieho jedného, v obvode Staré mesto piatich namiesto šiestich. Celkový počet poslancov mestského zastupiteľstva zostáva 31.
Mestská časť bez starostu a bez úradu
Nitra je jednoúrovňová samospráva. Mestské časti nemajú starostu, miestne zastupiteľstvo ani vlastný úrad — o rozdelení mandátov rozhoduje výlučne mestské zastupiteľstvo. Staré mesto je volebný obvod č. 2 a jeho hranice sú totožné s územím výboru mestskej časti č. 2, ktorého predsedom je poslanec a viceprimátor Peter Mezei. Výbor je poradný orgán bez vlastného rozpočtu a bez právnej subjektivity.
Dve čísla proti sebe
Podľa čísel, ktoré uviedol primátor Marek Hattas, pripadá po zmene v Starom meste na jeden poslanecký mandát 2 841 obyvateľov, v Krškanoch 1 554. „Hlas voliča v Starom Meste tak má aktuálne o polovicu menšiu váhu ako hlas voliča v Krškanoch,“ uviedol Hattas podľa TASR.
Zástancovia zmeny argumentujú opačným smerom. Poslanec Miroslav Gut, ktorý je za obvod Krškany jediným poslancom v zastupiteľstve a zároveň predsedom tamojšieho výboru mestskej časti, podľa TASR dlhodobo presadzoval, aby Krškany zastupovali aspoň dvaja poslanci. Podľa TASR argumentoval aj tým, že reálny počet obyvateľov v tejto časti Nitry je vyšší než počet ľudí, ktorí tam majú zapísaný trvalý pobyt.
Čo hovoria dáta mesta
Obom stranám dáva čiastočne za pravdu analytická časť Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Nitra na roky 2026 – 2032. Ukazuje, že Staré Mesto stratilo medzi rokmi 2014 a 2024 desatinu obyvateľov s trvalým pobytom (mínus 10,16 percenta), zatiaľ čo Horné Krškany získali 23,20 percenta a Dolné Krškany stratili 5,80 percenta. Priemer mesta bol mínus 6,55 percenta.
Rovnaký dokument však potvrdzuje aj argument o nezapísaných obyvateľoch. Pri sčítaní obyvateľov v roku 2021 sa v niekoľkých okrajových mestských častiach ukázal výrazný rozdiel medzi evidovaným trvalým pobytom a nahláseným „súčasným pobytom“. Dokument menuje popri Párovských Hájoch aj Staré Mesto, Dražovce a Mlynárce. Osobitnou skupinou sú ľudia s takzvaným trvalým pobytom na obec, ktorí nemajú evidovanú adresu ku konkrétnej nehnuteľnosti: medzi rokmi 2014 a 2023 ich pribudlo z 1 808 na 2 394, teda o 32 percent. Pri sčítaní k 1. januáru 2021 ich bolo 2 466 a dokument ich nedokázal priradiť k jednotlivým mestským častiam.
Staré Mesto pritom tvorí 15 percent obyvateľstva mesta a podľa evidencie mestského úradu je aj centrom podnikania: 60 percent všetkých nitrianskych prevádzok sídli práve v ňom, ďalších 14 percent na Chrenovej.
Ako sa spor uzavrie
Hattas uznesenie 6. júla 2026 nepodpísal. Odvolal sa pritom na upozornenie verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského, podľa ktorého by odchýlka v počte obyvateľov na jeden mandát nemala podľa štandardov Benátskej komisie presiahnuť desať percent a v žiadnom prípade nie pätnásť percent. Primátor podľa TASR uviedol, že v prípade podpisu bol ombudsman pripravený obrátiť sa na generálnu prokuratúru.
Vec nie je uzavretá. Mesto Nitra má na svojom webe zverejnené 45. mimoriadne zasadnutie mestského zastupiteľstva zvolané na 21. júla 2026 — teda na deň, ktorý je zákonným termínom na určenie a zverejnenie volebných obvodov a počtu poslancov pred spojenými komunálnymi a župnými voľbami 24. októbra 2026. Do zasadnutia platí, že rozhodnutie zastupiteľstva nie je podpísané a jeho ďalší osud je otvorený. Širší kontext sporu opisujeme v texte Spor o volebnú mapu Nitry.
