O tom, či majú Košice dvadsaťdva mestských častí alebo podstatne menej, sa v meste diskutuje roky. V júni 2026 pribudol do debaty najvážnejší doklad — analýza tímu z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského a Ekonomickej univerzity v Bratislave, ktorá mesto stála 180-tisíc eur a trvala vyše roka.
Čo analýza odporúča
Záver je jednoznačnejší, než sa čakalo. Analýza odporúča jednotné mesto so zachovaním lokálnej participácie — teda zánik mestských častí ako samosprávnych jednotiek. Variant so štyrmi mestskými časťami, ktorý presadzovala časť mestských poslancov, označila za najhoršiu z posudzovaných alternatív.
Kľúčové číslo analýzy: v rokoch 2015 až 2024 uskutočnilo mesto takmer deväťdesiat percent všetkých samosprávnych výdavkov, zatiaľ čo všetkých dvadsaťdva mestských častí spolu asi desatinu. Odhadovaná úspora reformy za rovnaké obdobie by bola takmer šesťdesiat miliónov eur.
Podľa starších údajov ide na platy a administratívu mestských častí viac ako 8,7 milióna eur ročne a miestnych poslancov je asi stoosemdesiat; návrhy ich chceli znížiť na osemdesiat až stodva. Na stole boli tri varianty — redukcia z 22 na štyri mestské časti od poslancov Šimka a Sitkára, deväť až jedenásť od Košického klubu a úplné zrušenie mestských častí od vedenia mesta.
Pre porovnanie: Bratislava má sedemnásť mestských častí, Budapešť a Viedeň po dvadsaťtri — pri podstatne vyššom počte obyvateľov.
Prečo sa rozhodnúť nedá
Praktický dôsledok je taký, že vo voľbách 24. októbra 2026 sa bude voliť dvadsaťdva starostov a dvadsaťdva miestnych zastupiteľstiev. Zmene členenia ešte v tomto období bráni samotný zákon o meste Košice.
Jeho § 3 ods. 2 hovorí, že mestské časti vytvára, zrušuje, zlučuje alebo rozdeľuje mesto štatútom a že na prijatie takého uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov mestského zastupiteľstva. Tá istá veta však pokračuje: „Návrh na uznesenie podľa druhej vety nemožno predložiť na rokovanie mestského zastupiteľstva v poslednom roku riadneho volebného obdobia orgánov samosprávy mesta.“ Rok 2026 je práve taký rok.
Podľa § 3 ods. 3 nadobúda uznesenie účinnosť až ku dňu konania najbližších všeobecných volieb do orgánov samosprávy obcí — a to len vtedy, ak ho do 60 dní neodmietne Rada starostov. Ak ho odmietne, zastupiteľstvo ho môže prelomiť trojpätinovou väčšinou všetkých 41 poslancov.
Kedy by zmena mohla nastať
Ak sa teda o zrušení alebo zlúčení mestských častí má rozhodnúť, stane sa to najskôr v novom volebnom období — a účinné to bude až od volieb v roku 2030. K júlu 2026 eviduje mesto na svojom webe naďalej dvadsaťdva mestských častí.
Poistkou je aj to, že iné zmeny hraníc než vznik či zánik mestskej časti musia podľa § 3 ods. 6 schváliť miestne zastupiteľstvá všetkých dotknutých mestských častí trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov. Bez súhlasu dotknutých mestských častí sa teda mapa mesta v tomto režime prekresliť nedá.
Čo sa dá zistiť a čo nie
Samotný text analýzy mesto na svojom webe v čase uzávierky nesprístupnilo a zmluvu na jej obstaranie sa nepodarilo nájsť ani v Centrálnom registri zmlúv pod menom mesta Košice. Suma 180-tisíc eur a závery analýzy tak pochádzajú z regionálneho spravodajstva, nie z primárneho dokumentu. Aké rozdiely v rozpočtoch dnes medzi mestskými časťami sú, ukazujeme v texte Od 85 do 532 eur na obyvateľa.
