Sľuby o výstavbe patria pred komunálnymi voľbami k opakujúcim sa témam: zastavíme zahusťovanie, nepustíme sem developera, presadíme iné podmienky pre projekt. V Košiciach je pri takomto sľube namieste doplňujúca otázka — ktorým rozhodnutím miestneho úradu by to starosta dosiahol.
Stavebný úrad je mesto, nie mestská časť
Štatút mesta Košice v znení k 1. januáru 2026 hovorí v § 17 ods. 6 doslova, že pôsobnosť stavebného úradu vykonáva mesto. Mestské časti sú síce v štátnom registri stavebných úradov vedené pod vlastnými názvami, rozhodovanie o povoleniach však podľa štatútu ostáva mestu — prenesený výkon štátnej správy naň mesto na mestské časti prenášať nemôže. Agendu vybavuje magistrát, hoci fyzicky sedí na piatich pracoviskách umiestnených v miestnych úradoch — v Starom Meste, na Západe, v Dargovských hrdinoch, na Juhu a v Šaci. Že sa občan pre stavebné povolenie vyberie do budovy miestneho úradu, teda neznamená, že o ňom rozhoduje mestská časť.
To je najvýraznejší kompetenčný rozdiel oproti Bratislave, kde sú stavebnými úradmi jednotlivé mestské časti a starosta má v územnom a stavebnom konaní priamu právomoc.
Školy a parkovanie tiež riadi mesto
Druhým veľkým rozdielom sú školy. V Košiciach je zriaďovateľom základných aj materských škôl mesto. Jedinou výnimkou je Staré Mesto, ktoré je zriaďovateľom materských škôl na svojom území, pričom ich financuje mesto. V Bratislave sú mestské časti zriaďovateľmi základných aj materských škôl a plnia funkciu školského úradu.
Rovnako centrálne je riešené parkovanie: pôsobnosť obce pri prevádzkovaní parkovacích miest na celom území mesta vykonáva výlučne mesto, mestskej časti zostáva zabezpečenie čistoty. A prejednávanie priestupkov — vrátane tých, ktoré súvisia s kompetenciami prenesenými na mestské časti — je vyhradené mestu, ak osobitný predpis výslovne neustanovuje pôsobnosť mestskej časti.
Čo teda mestskej časti zostáva
- miestne komunikácie druhej a tretej triedy bez mestskej hromadnej dopravy a štvrtej triedy, chodníky, bezbariérové prechody a cyklodráhy — ale len v pätnástich menších mestských častiach vymenovaných v štatúte
- verejnú zeleň a verejné priestranstvá, opäť len v tom istom okruhu pätnástich mestských častí
- kultúru a šport miestneho významu
- sociálne služby — vyhľadávanie klientov, denné centrá, stravovanie dôchodcov, jednorazovú dávku v hmotnej núdzi, sociálnoprávnu ochranu detí
- niektoré mestské časti vedú matriku
- označovanie budov súpisnými číslami
Verejné osvetlenie spravuje podľa § 24 štrnásť mestských častí, ostatné ho nemajú.
Prečo na tom pri voľbách záleží
Toto rozlíšenie nie je akademické. Kto kandiduje za starostu košickej mestskej časti a sľubuje, že „zastaví výstavbu“, sľubuje rozhodnutie úradu, do ktorého nekandiduje — o povoleniach rozhoduje mesto. Zároveň platí, že ani chodníky, zeleň a miestne komunikácie nie sú agendou každého starostu — Staré Mesto, Sever, Západ, Juh, Nad jazerom, Dargovských hrdinov ani Sídlisko Ťahanovce, teda mestské časti s najväčším počtom voličov, v príslušných zoznamoch štatútu nie sú. Čím väčšia mestská časť, tým menej vecí jej starosta reálne rozhoduje.
Kde sa dá kompetencia overiť
Rozdelenie právomocí medzi mesto a mestské časti je zapísané v Štatúte mesta Košice, ktorý mesto zverejňuje ako úplné znenie k 1. januáru 2026. Znenia sa medziročne menia — vo verzii k 1. januáru 2025 mala výnimku pri materských školách okrem Starého Mesta ešte aj Šaca. Koľko peňazí jednotlivé mestské časti reálne majú, sme rozobrali v článku Od 85 do 532 eur na obyvateľa, a to, kto v Košiciach o čom rozhoduje, v texte Dvadsaťdva starostov, z toho štyri ženy.
