Zadlženosť je pri každom hodnotení župana jedno z prvých čísel, ktoré padne. Pri Bratislavskom samosprávnom kraji existujú dve — a obe sú pravdivé.

Podľa záverečného účtu za rok 2025 mal kraj k 31. decembru 2025 dlh 86 349 303 eur. Skladá sa z úveru Európskej investičnej banky (46 954 831 eur), úveru Slovenskej sporiteľne (20 001 977 eur), návratnej finančnej výpomoci od ministerstva financií na majetok (19 100 000 eur) a zvyšku úveru Komerční banky (292 495 eur). Úver ČSOB kraj v roku 2025 doplatil. Vo vzťahu k bežným príjmom predchádzajúceho roka je to 34,19 percenta, pričom zákon dovoľuje maximálne 60 percent.

V tej istej tabuľke má kraj ešte jeden riadok, označený „NDF II (nepočíta sa do dlhu)“. Ide o úver z Národného rozvojového fondu II, prijatý v roku 2023 vo výške 26,6 milióna eur, ktorého zostatok bol ku koncu roka 2025 na úrovni 25 333 333 eur. Zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy tento typ úveru z celkovej sumy dlhu vyníma.

Ak sa spočítajú obe položky, skutočný objem záväzkov kraja z úverov a návratných výpomocí je 111 682 636 eur, teda 44,23 percenta bežných príjmov. Aj to je pod zákonným limitom — rozdiel medzi 34 a 44 percentami je však pri vete „hlboko pod limitom“ podstatný.

Kraj nič neskrýva: NDF II má v tabuľke samostatný riadok a rovnaká suma sa dá dopočítať aj z účtovnej závierky. Ide o legálny postup a o transparentne zverejnený údaj. Rozdiel vzniká až vtedy, keď sa v komunikácii použije len jedno z tých dvoch čísel.

Trend je pritom rastúci. V roku 2024 malo zadlženie kraja hodnotu 31,38 percenta, v roku 2025 už 34,19 percenta a podľa vlastného výhľadu má dlh do roku 2028 vzrásť na 127 223 416 eur, teda 45,38 percenta. Dlh na obyvateľa je pri počítanom dlhu 116,75 eura a pri skutočnom 151 eur; kraj mal ku koncu roka 2025 739 635 obyvateľov.

V porovnaní s ostatnými krajmi na tom Bratislavský kraj nie je zle. V hodnotení finančného zdravia samosprávnych krajov od inštitútu INEKO za rok 2024 mu patrilo druhé miesto z ôsmich so skóre 4,9. Samotné zadlženie na úrovni 31,4 percenta bolo pritom nad priemerom samosprávnych krajov, ktorý bol 26,2 percenta.

Jedna vec sa oproti minulému roku zhoršila v dostupnosti údajov. Záverečný účet za rok 2024 obsahoval tabuľku jednotlivých úverov s úrokmi, splatnosťou a zabezpečením; v záverečnom účte za rok 2025 táto tabuľka nie je. Úverové zmluvy s Európskou investičnou bankou, ktorá je najväčším veriteľom kraja, sa nenachádzajú ani v Centrálnom registri zmlúv.

Záverečný účet je verejný dokument na portáli zastupiteľstva kraja; o jeho schválení hlasuje krajské zastupiteľstvo, ktoré si voliči volia 24. októbra 2026.