Cesty II. a III. triedy sú najhmatateľnejšia vec, ktorú župan spravuje — pre obyvateľa okresov Malacky, Pezinok a Senec je to často jediná úroveň samosprávy, ktorú na ceste do práce vidí. V rozpočte kraja na rok 2026 však ide o program s najvýraznejším poklesom.
Program číslo 6 s názvom Komunikácie mal v roku 2025 schválených 33 283 302 eur. Na rok 2026 má 23 900 000 eur, teda o 28,19 percenta menej. Kapitálové výdavky, z ktorých sa financujú rekonštrukcie a stavby, klesli o 39,12 percenta.
Kraj pritom v odpočte za obdobie 2022 až 2026 uvádza 236 kilometrov opravených ciest, 33 zrekonštruovaných mostov a vyše 71 miliónov eur investovaných do dopravnej infraštruktúry. Priority na rok 2026, ktoré predstavil v marci, hovoria o rekonštrukcii 65 kilometrov ciest a pokračovaní opráv mostov.
Za poklesom je aj to, ako sa cesty v posledných rokoch financovali. Podľa záverečného účtu za rok 2024 kraj z 39,8 milióna eur kapitálových výdavkov programu Komunikácie vyčerpal 19 670 554,34 eura, teda 49,42 percenta; celý program vyčerpal na 57,36 percenta. Celá suma kapitálových výdavkov krytých úverom — 14 638 772,31 eura — pritom šla práve na cesty, a to z úveru z Národného rozvojového fondu II, ktorý sa nezapočítava do celkovej sumy dlhu kraja.
Ďalší dôvod je vonkajší. V tretej výzve Programu Slovensko na cesty bolo pre menej rozvinuté regióny určených 165 miliónov eur, kým pre Bratislavský kraj a hlavné mesto päť miliónov — a Bratislavský samosprávny kraj v nej nie je medzi oprávnenými žiadateľmi. Kraj má zároveň nevýhodnejší pomer spolufinancovania: 40 ku 60 namiesto 85 ku 15 v ostatných krajoch. Bratislava ako najbohatší región má na eurofondy z definície najmenší prístup.
Merateľné ukazovatele kraja pri cestách ukazujú, ako ťažko sa plán napĺňa. Pri novej výstavbe ciest bol plán 35 500 metrov štvorcových a skutočnosť 230 metrov štvorcových, teda 0,65 percenta; nových priechodov pre chodcov malo byť desať, boli štyri. Za volebné obdobie 2022 až 2026 kraj neotvoril nový obchvat žiadneho mesta, hoci obchvat Senca patrí k jeho dlhodobo pripravovaným projektom.
Pri hodnotení sľubov o cestách je užitočné vedieť, kto čo spravuje. Diaľnice a cesty prvej triedy patria štátu (Národná diaľničná spoločnosť a Slovenská správa ciest), cesty druhej a tretej triedy kraju prostredníctvom jeho príspevkovej organizácie Správa ciest BSK, a miestne cesty a chodníky v Bratislave mestu a mestským častiam. Sľub „opravím cestu“ preto treba vždy overiť podľa toho, kto je jej vlastníkom.
Rozpočet kraja aj záverečné účty s plnením jednotlivých programov sú verejné na bratislavskykraj.sk.
