V monitoringu komunikácie všetkých 17 bratislavských mestských častí sú Jarovce a Čunovo jediné dve, ktoré na sociálnych sieťach neprodukujú vôbec nič. Nie málo — nič. Objavujú sa len v zmienkach iných účtov.
Prečo je to problém, nie kuriozita? V prvý júlový víkend sa konalo celoštátne referendum. V ten istý týždeň platila výstraha SHMÚ 3. stupňa pred teplotami nad 38 °C a zákaz zakladania ohňa. Ostatné mestské časti tieto informácie distribuovali občanom priamo do mobilov — vrátane volebných okrskov, hlasovacích preukazov a protipožiarnych odporúčaní. Obyvateľ Jaroviec či Čunova sa musel spoľahnúť na úradnú tabuľu, web z minulej dekády alebo na to, že mu to povie sused.
Pritom nejde o zabudnuté periférie. Čunovo je vstupná brána k Danubiane a vodnému dielu, Jarovce ležia na cyklotrase do Rakúska a obe MČ zažívajú developerský tlak na novú výstavbu — teda presne témy, pri ktorých občania potrebujú informácie najviac.
Porovnanie, ktoré bolí: aj Devín — mestská časť v nútenej správe s minimálnym rozpočtom — zvláda aspoň facebookovú stránku s oznamami o pošte a pozvánkami na susedskú opekačku. Rozpočet teda nie je výhovorka. Koľko stojí jeden post?
Pre spravodlivosť dodajme: Jarovce aj Čunovo majú miestne úrady s minimálnym personálom. Obom sme poslali oficiálnu otázku, ako informujú obyvateľov o krízových situáciách, a podnet cez podateľňu — meriame reakčný čas. Výsledky prinesieme v ďalšom diele seriálu o komunikácii mestských častí.
